História Drum And Basu...II.

30. září 2008 v 11:55 |  +♥+ DRUM ´n´ BASE
Je viac pohľadov na to, čo vlastne predstavuje "skutočný" drum and bass, keďže má mnoho scén a podžánrov. Od tvrdých basových liniek v techstepe až po uvoľnený "vibe" pri liquid funku. Je často porovnávaný s jazzom kde poslucháč tiež môže počuť veľmi odlišne znejúcu hudbu, a pritom stále v rámci toho istého hudobného štýlu. A preto je veľmi ťažké drum and bass definovať ako celok, hoci boli pozorované nasledujúce základné rysy:
Breakbeat Breakbeat je to, čo, voľne povedané, určuje hudbu ako napríklad drum and bass. Breakbeat, pokiaľ sa naň máme pozrieť z čisto odborného hudobného hľadiska, je čiastka rytmického útvaru vzniknutého prenesením prízvuku z ťažkej doby na ľahkú (synkopa, pokiaľ chcete ). Pre zjednodušenie, je to opak rovného 4/4 beatu, ktorý môžete nájsť u techna, trance-u alebo house-u. Pokiaľ by vás zaujímalo, ako "zapísať" tento zlomený beat napríklad vo FruityLoops, tak je to 1., 3., 6. a 7. pattern pri 160-180 BPM a jeho kombinácie. Samozrejme sa ešte zvykne vhodne prekladať hlavne "snare", ale aj inými zvukmi.
Mnoho breakov je priamo vysamplovaných alebo vyprodukovaných z kopákov použitých v starých soulových, funkových, bluesových alebo jazzových nahrávkach. Break odkazuje na časť skladby, kde vokály sú vystrihnuté a dôraz, prízvuk je položený na rytmus a beat. Hoci, od polovice 90. rokov mnoho producentov používa takzvaný 2-step alebo iný breakbeat naprogramovaný z jednotlivých individuálnych kopákov, ktoré napodobňujú nasamplované funk breaky, ale znejú často silnejšie, masívnejšie a ťažšie. Je tiež bežné tieto dve techniky kombinovať.
Medzi najznámejšie breaky patria: "Amen Break" od The Winstons (a následník, "The Tramen") "Cold Sweat", "Tighten Up" a "Funky Drummer" od Jamesa Browna "Think" od Lyn-a Collins-a "Apache" od Incredible Bongo Band "Assembly Line" od The Commodores
Tempo Drum and bass sa zvyčajne pohybuje medzi 160-180 BPM (Beats per Minute), pre porovnanie, iné formy "zlámaných štýlov" ako napríklad samotný breakbeat sa pohybuje medzi 130-140 BPM. Nárast tempa sa dá pozorovať počas evolúcie drum and bass-u. Ranný Old School Rave a Jungle sa pohyboval v rozpätí 155-165 BPM, zatiaľčo produkcia v 21. storočí málokedy klesá pod 170 BPM a často atakuje práve hranicu 180 BPM.
Význam elementov drum a bass Názov drum and bass by nemal zvádzať k názoru, že sa skladá čisto len z týchto dvoch elementov. Napriek tomu, sú to tie najkritickejšie, a zvyčajne aj tracku dominujú. Žáner ako taký kladie veľký význam na hlbokú a masívnu sub-basu (sub-bass), ktorú je možno cítiť fyzicky tak dobre, ako ju je možné aj počuť.
Súvislosti Z veľkej časti je drum and bass druh tanečnej hudby navrhnutej a dizajnovanej na hranie v kluboch. Basová linka v drum and bass-e je hlbšia ako ktorákoľvek iná v iných štýloch tanečnej hudby. Aby to bolo možné plne oceniť, je potrebný kvalitný a dobre nastavený zvukový aparát, pretože basy je žiadúce nielen dobre počuť, ale najmä fyzicky cítiť. Preto sa môžeme často na drum and bass parties stretnúť s veľmi hlasným a výkonným aparátom, vďaka ktorému pomaly ale iste všetci ohluchneme.
Z toho vyplýva, že drum and bass možno najčastejšie počuť práve v kluboch a teda od DJ-ov. A pretože naprostá väčšina trackov je navrhnutá pre DJ-ov, čiže dlhé intro a outro (používajúce sa na tzv. beatmatching, čiže zrovnanie beatov) pretože sa nepredpokladá, že ich niekto bude počuť v celej dĺžke. Teda DJ sa snaží nestratiť kontinuitu beatu a mixuje jednu skladbu priamo do druhej. Ako doplnok môže použiť hip-hop štýl mixovania ako "scratching" a "double-drops" (kde obidva tracky sú zosynchronizované spôsobom, že obidva "dropnú" naraz), "rewinds" a mnoho ďalších, ale o tom snáď niekedy inokedy. Väčšina mixov končí alebo začína práve "drop-om". Drop je miesto v skladbe, kde je tzv. "switch", čiže náhla zmena buď beatu alebo rytmu a zvyčajne nasleduje zreteľná výstavba a "breakdown". Drop je často používaný na zmenu medzi dvoma skladbami (ukončenie mixu) alebo vrstvenie prvkov dvoch (troch, štyroch... ) skladieb. A, niektoré dropy sú tak populárne, že DJ spraví tzv. "rewind" alebo "reload", čo znamená, že dosku chytí a rýchlo ju zatočí v protismere hodinových ručičiek a pustí ju od znova. Táto technika je veľmi účinná avšak môže sa ľahko prehnať, keďže narúša kontinuitu beatu, o ktorú by sa mal DJ vlastne celý čas starať. Tomu častokrát napomáha aj jeden alebo viac MC's (Master of Ceromony), ktorí sa starajú o celkovú atmosféru a snažia sa návštevníkov party náležite vyhecovať.
Úspechy na pôde "nepriateľa" Určité drum and bass-ové releasy dosiahli takú popularitu, že prekročili hranice žánru a zožali nemalý úspech aj na tzv. mainstreamovej pôde. Je zaujímavé, že vždy to bol materiál obsahujúci vokály. Ak by sme to zobrali chronologicky, tak prvý nehynúci úspech možno pripísať Goldie-ovmu albumu Timeless, album roku 1995 určite aj vďaka nesmrteľnému singlu Inner City Life, ďalej Roni Size & Reprazents New Forms z roku 1997. "Nedávno" to boli track od Shy FX & T Power-a Shake Ur Body (zaujímavosť: track obsahoval sampel latino piana z [vynikajúceho] seriálu Sex and the City) , ktorý dosiahol až do TOP 40 (a skutočne nedávno sa to podarilo Pendulum - Slam. Priečka 36. Congrats!!!). Hive - Ultrasonic Sound bol použitý v prvom Matrixe. Tech Itch and Don Davis - The Real to dotiahli na soundtrack k Animatrixu atď. Drum and bass môžete často začuť aj z rôznych reklám v TV a iných médiách.
Epilóg Za viac ako desať rokov existencie sa drum and bass stal umením. Je jedno, či naň len tancujete, hrávate ho ako DJ-i či ho dokonca produkujete!. Jeho silu a potenciál môže cítiť každý! Má za sebou nespočet úspechov a to sa prosím nikdy nestal komerčným ako napríklad house,
hip-hop alebo r&b. Drum and bass je jednoducho jeden z najinovatívnejších štýlov aký bol kedy vytvorený a mňa nesmierne teší, že môžem byť jeho súčasťou.
 

História Drum And Basu...I.

30. září 2008 v 11:53 |  +♥+ DRUM ´n´ BASE
Drum and bass (drum n bass, drum 'n' bass, DnB, d'n'b) je elektronický hudobný štýl. Pôvodne odnož UK breakbeat hardcore a rave scény, začal existovať keď ľudia zmiešali reggae basové linky spolu s hip-hopovými breakmi. Pionieri scény akými určite boli/sú Fabio, Grooverider, Andy C, Roni Size, DJ SS, Brockie, Mickey Finn, Kenny Ken, Goldie a mnohí iní DJ-i sa veľmi rýchlo stali doslova stars štýlu drum and bass, ktorý sa vtedy ale ešte stále nazýval jungle.
V podstate tu nie je žiadny univerzálne akceptovateľný sémantický (týkajúci sa významovej stránky, významový :]) rozdiel medzi termínmi "jungle" a "drum and bass". Niektorí spájajú jungle so starším materiálom z prvej polovice 90. rokov a drum and bass vidia ako nevyhnutné pokračovanie jungle-u s novým, post-techstep vývojom. Iní používajú označenie "jungle" ako skratku pre ragga jungle, špecifický subžáner v rámci hraníc kráľovstva poeticky nazvaného drum and bass. Pre zmenu v USA termín "Jungle Drum and Bass" (JDB) má istú popularitu, ale napriek tomu sa výrazne nerozšíril do iných kútov Zeme. Ale zrejme najrozšírenejší názor, s ktorým sa stotožňujem aj ja, je, že termíny "jungle" a "drum and bass" sú jednoducho synonymá a sú navzájom zameniteľné. To znamená, že drum and bass je vlastne jungle a jungle je vlastne drum and bass . Pokiaľ by vás ale predsa len zaujímal pôvod názvu "jungle", tak autorstvo možno pripísať anglickému MC, ktorý si hovorí Rebel MC a ktorý vyprodukoval viacero trackov ovplyvnených reggae dub-om a rave-om. Jeden z nich obsahoval sampel "Big up all of d'junglists!", ktorý bol prebratý zo starej jamajskej dancehallovej "vypalovačky". Na Jamajke, kde väčšina reggae dancehall MC's pôsobila, konkrétne v Kingstone, bolo miesto hojne zarastené stromami a bujnou vegetáciou. Toto miesto sa nazývalo "The Gardens", ale miestni ho nazývali jednoducho "The Jungle". Čiže termín jungle pochádza s reggae zázemia a neodvoláva sa na "džunglu" veľkých miest UK, ako si mnoho ľudí myslí...
História:
Začiatky v UK
Skorý jungle bola odnož rave music (hovorovo známej tiež ako hardcore), ktorá sa sústredila na breakbeat. Hoci jungle bol v prevažnej miere stvorený v rámci britských afro-karibských komunít, čerpal z rozdielnych vplyvov rôznych rasových a kultúrnych skupín, často spojených extázou (mám tým na mysli MDMA drogu, a nie ten super pocit ) poháňanou atmosférou acid house rave parties, ktoré zaznamenali obrovský nárast popularity v neskorých rokoch osemdesiatych. Subkultúra, ktorá produkovala jungle, ostáva stále jednou z najviac rasovo zmiešaných hudobných kultúr a množenie sa rôznych odnoží drum and bass-u si možno vysvetliť práve aj adoptovaním rôznych hudobných elementov zo širokej rasovej základne, ktorú drum and bass nepochybne mal a stále má. Napríklad vplyv jamajskej sound systémovej kultúry môžeme nájsť v basových linkách odvodených od dub a reggae hudby, po boku s rýchlymi breakmi odvodenými pre zmenu z hip-hopu a funku a ani nepočítam množstvo produkčných techník prepožičaných z house-u alebo techna!
Ako sa rýchlosť hardcore-u zrýchľovala, zložitý charakter samplovaných funk breakov viedol k adopcii basových liniek, ktoré mali menej spoločné s jednoduchou šablónou house-u a techna ako basové linky v hip-hope. Postupne začali elementy ako drum (drum kick = kopák, bubon sa mi nepáči ) a bass (basa) vládnuť hudbe a v kombinácii s nárastom rýchlosti sa stal jungle "nekompaktibilný" s house-om a technom a začal si teda hľadať svoju vlastnú identitu. Táto zvuková identita sa stala vysoko rozdielna ako aj pre hĺbku basov, tak aj pre veľmi rýchle breaky s použitými perkusiami. Nové techniky samplovania kopákov a najmä vrstvenie (layering) boli vynájdené práve jungle producentami (!), a to všetko preto, aby mohli dosiahnuť spomínané efekty. Výsledkom bolo sústredenie sa na tvorbu komplikovaných kopákov, ktoré v konečnom dôsledku definujú štýl. Ako vplyvy reggae a dubu naberali na význame, zvuk jungle-u začal priberať mestský (urban, pokiaľ chcete) zvuk, ktorý bol výrazne ovplyvnený práve ragga a dancehall hudbou takisto ako aj hip-hopom, často vrátane zreteľných vokálov a MC skandovania tak typického pre tieto štýly.
Avšak v skorých rokoch 90., keď sa jungle predral zo svojích undergroundových koreňov na svetlo sveta a začal naberať na popularite najmä medzi britskou verejnosťou, mnoho producentov sa pokúšalo rozšíriť zdroj zvuku aj za hranicu toho založeného na ragga motívoch. Jednou z najdôležitejších postáv tejto doby bol rozhodne chlapík menom Rob Playford, hrdý zakladateľ a majiteľ labelu Moving Shadow. Rob si zaumienil, že drum and bass posunie niekde ďalej. Cítil, že potrebuje viac modernejších prístupov ako mohol zabezpečiť ragga jungle. Medzitým sa hlavy najvplyvnejších jungle labelov spojili a pokúsili sa jungle exportovať za hranice UK. Hoci celý svet netrpezlivo očakával niečo nové, plán zlyhal. To bol ďalší z mnoha argumentov na podporu tvrdenia, že ragga jungle nie je to pravé. Rok 1995, začal sa vynárať akýsi "protipól" k ragga štýlu, takzvaný "intelligent" jungle, stelesňovaný najmä LTJ Bukem-om (Danny Bukem) a jeho dnes už kultovým labelom Good Looking. Hovorí sa, že uberanie sa smerom intelligent jungle bola vlastne vedomá, plánovaná a vopred dohodnutá reakcia (čiže sprisahanie ) top DJ-ov a producentov namieraná proti kultúre, ktorá začala naberať "gangsta" nádych a vôbec násilný podtón (hudba bola často len "podmaz" k často surovým súbojom rôzneho druhu) v spojení so stereotypnou produkciou producentov ovplyvnených ragga. Intelligent jungle si ponechal rýchle breaky s perkusiami ale viac sa sústredil na atmosferické zvuky a príjemné, hlboké basové linky spolu s vokálmi a často samplami pochádzajúcimi zo soulu alebo jazzu. Už od tejto doby možno pozorovať jednotnosť a súdržnosť relatívne malej hudobnej kultúry, ktorá ale paradoxne neustále súťaží o záujem pre ten-ktorý subžáner. Hoci mnoho DJ-ov sa uberalo smermi, ktoré už v tej dobe jungle ponúkal, väčšina umelcov ostala v spojení pomocou nahrávacích spoločností (labelov), parties a radio shows.
Prví pionieri Úplne prví hrdinovia dnb scény sa stali A Guy Called Gerald (jeho track "28 Gun Bad Boy" bol veľmi "plodný") a samozrejme dvojica Dego & Marc Mac aka 4 Hero ("Mr Kirk's Nightmare"), ktorí neskôr vynašli svoje vlastné štýly a zanechali hlavný prúd drum and bass-u. Pre porovnanie, producenti ako Remarc, Mickey Finn, Goldie a Omni Trio pokračujú a sú stále aktívny na scéne. Väčšina producentov a/alebo DJ-ov, ktorí začali s produkciou a/alebo hraním v tejto dobe, sú dnes stále aktívny a tvoria akúsi "starú gardu".
Jungle>>> Drum and Bass V rovnaký čas ako sa objavil intelligent jungle, ragga jungle zmutoval do viac "ošklbaného", tvrdými perkusiami charakteristického štýlu známeho tiež ako hardstep. Simultánne, niektorí producenti vynašli štýl ovplyvnený viac hip-hopom a funkom známi tiež ako jump-up, ktorý majú na svedomí producenti Mickey Finn a Aphrodite (ich spoločný label Urban Takeover) a Ganja Kru (label True Playaz).
Hardstep a jump-up boli veľmi populárne štýly počas roku 1996 najmä v kluboch a na tzv. rave párty, zatiaľčo intelligent jungle sa viac presadzoval práve u domácich poslucháčov, pretože sa viac "striafal" do mainstreamu a CD albumy napríklad od 4 Hero alebo Goldie-ho boli lepšie dostupné ako rôzne dublate-y, ktoré sa šírili najmä v undergrounde. Po štylistickej stránke začal drum and bass naberať rozličné vplyvy z rôznych iných tanečných štýlov a vznikali tak rôzne hybridné zvuky. V roku 1997 sa dostal do popredia zvuk ovplyvnený tzv. dvojitou basou, používanou najmä jazzovými hudobníkmi, produkujúci funky štýl, ktorý zaručil výrazný úspech producentom ako napríklad Roni Size and Reprazent. Ich album "New Forms" vyhralo cenu UK's Mercury Prize (!) a ich inovatívna live band pomohla drum and bass-u prelomiť zdanlivo začarovaný kruh DJ-ov a bola velebená za performáciu na hudobných festivaloch a dokonca aj v televíznych show!
Približne v tejto dobe drum and bass zaznamenal ďalší výrazný mezník. Získal totiž vysielací priestor v piatok v noci na legendárnom rádiu Radio One, vlajkovej stanice rádia BBC! Ihneď sa hosťovania ujal MC Navigator, ktorý zabezpečil pohodlný nástup dvom najstarším a najuznávanejším DJ-om na scéne: Fabio & Grooverider.
Zrod Techstep-u Ako mäkší zvuk drum and bass-u neustále získaval na popularite, mnoho producentov sa začalo usilovať o pravý opak! Následovala séria releasov, ktoré zvýrazňovali tú temnejšiu stránku drum and bass-u so zdrojmi najmä v techne, science fiction (sci-fi) atď.Tento štýl preslávili label Emotif a label No U-Turn a najmä DJ-i a producenti ako Trace, Ed Rush & Optical a Dom and Roland a nazýva sa techstep. Techstep sa sústredil na produkciu v štúdiách, zaviedol nové techniky a v istom zmysle používal prístupy staršieho jungle-u. Sebavedome v undergrounde, chýbajú mu prístupné zdroje väčšiny iného drum and bass-u, techstep je hlboko atmosferický, často charakteristický temnými, pochmúrnymi alebo science fiction témami, chladnými a zložitými perkusiami, a samozrejme temnými, deformovanými basovými linkami.
Ku koncu 90. rokov sa drum and bass vytratil z mainstreamu a koncentroval sa na zvuk, ktorý bol populárny v kluboch, radšej ako na ten, ktorý môžete počuť z mainstream rádií. Techstep začal vládnuť drum and bass-u s producentami ako Konflict a Bad Company medzi tými najviditeľnejšími. Ako čas plynul, techstep sa stal viac minimal a zreteľne temnejší čo sa týka zvuku a nálady, a funky komerčná príťažlivosť reprezentovaná v roku 1997 Roni-m Size-om sa postupne vytrácala. Hoci, v roku 2000 narastalo presvedčenie: "Vráťte zábavu naspäť do drum and bass-u!" zvestované najmä rebríčkovým úspechom singlov od Andyho C a Shimon-a (Body Rock) a Shy FX & T Power-a (Shake Ur Body). V kluboch ste mohli počuť čoraz častejšie remixy klasických jungle-ových trackov, rave orientovaný zvuk atď. Klasický príklad nostalgie . Mnohí cítili, že drum and bass stratil podporu a neskôr aj nepriateľstvo mainstreamových médií, čo vyvrcholilo výrokom: "Drum and Bass is dead!". Paradoxne, práve úspech v mainstreamových hitparádach deklaroval, že drum and bass je viac ako len módna záležitosť.
Od roku 2000 Po obnove popularity (ja veľmi rád používam slovko renesancia, čiže po renesancii... ^^) sa drum and bass stal veľmi rozmanitý napriek jeho relatívne malej veľkosti, až do bodu, keď bolo veľmi ťažké určiť, ktorýže subžáner to má vlastne navrch.
V roku 2000 Fabio začal obhajovať štýl, ktorý nazval Liquid funk. Ako dôkazný materiál predložil najvyššiemu súdu rovnomennú kompiláciu vydanú na jeho label-i Creative Source. Obžalovaný bol uznaný vinný kolaboráciou s disco a house music, rovnako ako neostyšným a častým používaním vokálov. Hoci dôkazné konanie bolo spočiatku neisté, Liquid funk, zločin prvého stupňa, zaznamenal obrovský nárast popularity v rozpätí rokov 2003-2004 a konečne, v roku 2005 (súčasnosť) sa stal jedným z najčastejšie páchaných trestných činnov v rámci zločineckej organizácie nazývanej drum and bass. Na svedomí to majú hlavne obávané rodiny Hospital Records a Soul:R kde beztrestne pôsobia nebezpeční zločinci High Contrast, Calibre, Nu:Tone, Marcus Intalex, Logistics atď. Akékoľvek informácie, ktoré pomôžu k usvedčeniu týchto kreatívnych zloduchov, sú žiadané.
Dekáda zažila ešte znovuoživenie štýlu zvaného jump-up. Teraz nazývaného "Nu Jump Up" alebo známejšie a pejoratívnejšie "Clownstep." Tento názov myslím celkom vtipne vyjadruje zmysel pre humor a jednoduché "bouncing basslines" z prvej generácie jump-up-u ale s pomerne tvrdšou produkciou. Popredný Nu Jump Up producenti sú Twisted Individual, Generation Dub a DJ Hazard.
Desaťročie tiež zazrelo vzostup štýlu známeho ako Dubwise, ktorý dá sa povedať navrátil drum and bass do jeho reggae ovplyvnených koreňov, kombinovaných s novými produkčnými technikami, ktoré pokročili nepredstaviteľne oproti skorým dňom jungle scény. Hoci dub-om ovplyvnený zvuk nebol nový, dlho majstrovaný napríklad producentmi ako Digital and Spirit, práve roky 2003-2004 zaznamenali značný nárast popularity a viditeľnosti, čo sa týka dubwise štýlu, v popredí s vynikajúcim producentom Amit-om.
Bolo by hriechom nespomenúť štýl, ktorý podobne ako u dubwise-u tu jestvoval už nejaký ten čas, ale zaslúžená pozornosť sa mu dostala až v druhej dekáde. Mám na mysli "drumfunk" zastupovaný najmä extravagantým Paradox-om a novou vlnou producentov vrátane Fanu, Breakage, Fracture and Nepture atď. Významný label tohto štýlu je Inperspective.
Globálna scéna v roku 2005 (súčasnosť) Hlavný nárast globalizácie scény nastáva po prelome milénia a je zväčša geografický. Zo začiatkov, ktoré definitívne môžeme prisúdiť Spojeným kráľovstvám (United Kingdom, UK) má drum and bass silné scény v anglicky hovoriacich krajinách, vrátane USA (Dieselboy, Hive, Mayhem, Edo), Kanady (Psidream, Ben Sage, John Rolodex), Austrálie (Amnesia, Pendulum), Nového Zélandu (Concord Dawn, The Upbeats, Wayz) a Južnej Afriky (Counterstrike, Magna Karta, Propaganda). Drum and bass je však populárny aj naprieč Európou, špeciálne v Holandsku (Black Sun Empire, Noisia), Nemecku (Duo Infernale, Phace, Typecell, Simon V, Panacea), Škandinávii (Teebee, Polar, Future Prophecies, Rawthang, Pyro, Phono), Maďarsku (Chris. SU, SKC, Tactile) a okrajovo v Polsku (Ostro), Chorvátsku (Lekke, Gekko), Ukrajine (Tonika, Derrick), Bulharsku (Ogonek & Cooh) a v Rusku (Paul B, Electrosoul System, Subwave, Sunchase, Overturn). Drum and bass je tiež populárny v Južnej Amerike, veď kto by nepoznal duo DJ Marky & XRS z Brazílie. Sao Paulo sa niekedy nazýva drum and bass Ibiza. Brazílsky drum and bass sa niekedy nazýva "sambass." Mňa ako "Čechoslováka" trošku mrzí, že "Československo" je čo sa týka dnb produkcie pomerne neznáme. Ale veď tu máme mladé talenty ako Juanita Juarez, Touchwood, L Plus, Soundphreakers, Ecson Waldez, Patrick Bergman, Snippah atď.

Vole...PUNK v ČSSR =P...part two

30. září 2008 v 11:46 |  +♥+ PUNK
6. Rozdelenie domácej punkovej scény
S mohutným nástupom punku a narastajúcim počtom jeho priaznivcov sa začala profilovať aj určitá diferenciácia v rámci hnutí. Bola tu možnosť vidieť klasických punkáčov, vyznávajúcich "štýl 77" (vzory Sex Pistols, Clash, UK Subs), už opisovaných "kohútov" - neopunkerov (vzory Exploited), a tiež trochu menej vzhľadovo ortodoxných priaznivcov hard core - nie veľmi melodické ale divokejšie a rýchlejšie formy punku (vzory Dead Kennedy´s, Black Flag, Agnostic Front, Suicidal Tendencies).
Ďalej bolo možné naraziť na šatkami sa zdobiacich vlasatých hardcore-metalistov (vzory Slayer, Voivod, Sepultura), balansujúcich na hrane metalu a punku. A tiež sme mohli stretnúť do tmavého oblečených, ponuro sa tváriacich gotikov, občas s načierno namaľovanými perami a očnými viečkami (vzory Joy Division, Siouxie And The Banshees, The Cure, Birthday Party), či elektronikou zasiahnutých a vždy v čiernom chodiacich tzv. "depešákov" (vzory Depeche Mode, Duran Duran) - avšak hlavne na druhú menovanú subskupinu sa pankáči dívali s pohŕdaním (viď. ďalej). A v úplnom konci 80-tych rokov sa objavili aj reprezentanti najagresívnejšej mutácie punku - prví skinheadi (vzory Sham 69, Cockney Rejects - súbor, ktorý použil po prvýkrát výraz oi!, neskôr Skrewdriver a 4-Skins).
Ďalej - ak v prvej polovici 80-tych rokov boli akcie, na ktorých hrali iba punkové skupiny, skôr úplnou výnimkou (napr. Stará Lysá, 1. Punk parník), v druhej polovici dekády ich značne pribudlo, čo zapríčiňovalo aj zvýšenú pozornosť zo strany represívnych orgánov boľševického režimu. V knihe Kytary a řev píše publicista F. F.: "Prostý fakt, že k provozování punk rocku není zapotřebí virtuózních schopností, že je to skutečná hudba ulice, kterou může dělat v podstatě každý a tím pádem například k organizování neoficiálních koncertů není zapotřebí drahé aparatury či luxusního sálu, měl za následek to, že se punk u nás hrál prakticky všude a většinou na akcích, které si jeho příznivci organizovali sami." A ďalej: "To, že se (punkové) neptali na svolení anebo dělali koncerty polooficiálně pomocí různých úskoků, způsobovalo odpovědným orgánům záchvaty zuřivosti. Nikoliv nestravitelnost hudby či vzhledu příznivců punku, ale právě ony spontánní, oficiálně neorganizované a nekontrolovatelné aktivity, byly nakonec nejčastější represí proti tomuto stylu." Tu je ale treba podotknúť, že aj v tomto období bolo predsa len omnoho obvyklejšie, keď sa punkové koncerty odohrávali v rámci undergroundových akcií, ktoré usporadúvali "zaslúžilé" máničky, vychádzajúce skôr z prostredia "plastikovského" než z punkového.
Každopádne nápor punku na konci druhej polovice dekády donútil niektorých prezieravejších kultúrnych pracovníkov, aby zopár málo koncertov takpovediac posvätili, tzn. pomohli im získať štatút akejsi "oficiálnosti"; spomeňme napríklad samostatný blok Rockfestu 1988, nazvaný "tvrdé jadro", punk akciu v pražskom hotely Tichý, či najväčší punk-hardcore festival, ktorý sa u nás za boľševického režimu podarilo usporiadať - tzv. "Punkeden", ktorý na pražskom Žofíně v októbri 1989 navštívilo skoro dva a pol, podľa niektorých odhadov až tri tisíce návštevníkov. Veľkú rolu v propagácii punku zohrali aj pražské kluby - najviac asi Junior klub Na Chmelnici, potom Opatov, Jahodnice, v úplnom konci dekády ešte strahovský Klub 007. Mimo Prahu sa pogovalo hlavne v brnenskej Křenové a ostravskom Žaláku, v Bratislave to boli Muko klub Družba a Lamač.
Punk sa koncom 80-tych rokov stal pre určitú časť teenagerskej komunity obľúbeným rockovým životným štýlom. Hlavne pre frustrovanú a deprimovanú mládež z miest bol prijateľný vďaka svojej slobodomyseľnosti, nezávislosti, sklonom k anarchii a odmietaniu hmotných či materiálnych statkov. Jednoducho bol programom ľudí, žijúcich na okraji spoločnosti a je jedno či ich na tento okraj ona spoločnosť vytlačila sama, alebo sa na ňu dostali vďaka vlastnému presvedčeniu žiť mimo nej. Navyše zásadnú rockovú myšlienku - byť za každej situácie rebelom - splňoval punk úplne dokonale; jeho rebelantstvo bolo vizuálne jednoduchšie proklamatívne, a aj jeho surová "neumětelská" hudba nebola nič než čírou provokáciou.
A tak sa rozširoval aj do oblastí, kam by sa v prvej polovici 80-tych rokov normálne nemohol infiltrovať - tzn. smerom z veľkých mestských aglomerácií na dediny. Z Prahy (Visací Zámek, Plexis, Tři sestry, SPS, V3S, Michael´s Uncle, P.S., Kritická situace), Brna (Zeměžluč, Vzor 60, Insania, Skimmed, S.R.K.), Plzne (Znouzectnost, O.P.M., Kudy kam, Požár mlýna) a priemyslových oblastí teplicka (F.P.B., Šanov 1, Divize T, Už jsme doma, Do řady!), kladenska (Fabrika) a severnej Moravy (Klec, IQ:60, Radegast, Masomlejn, Brachyblast) napríklad do poľnohospodárskych oblastí Českomoravskej vysočiny (HNF, Našrot), Hané (Alexej P.) do konzervatívnych južných Čiech (Novodur - Telex, Zelení kanibalové, Třetí doba), do kľudných stredomestských celkov na úpätí Brdov (Franta Mast, E!E), alebo napríklad do podhoria Krušných hôr (sokolovsko - Svobodný slovo, Stres, Šišatý kolo) či malých miest Východolabskej tabule (Kmitací Adaptér - N.V.U.), Orlických hôr (Nátěrová hmota). Svojich prvých pankáčov zaznamenali v tomto druhom období aj malé mestá a dediny, čiže teritóriá doposiaľ patriace typickej dedinskej mládežníckej subkultúre - vlasatým, odžínovaným účastníkom hard rockových a heavymetalových tanečných zábav.
7. Samizdaty a nahrávky
Androši mali svoje Vokno, Revolver Revue a podobné samizdaty, ktoré sa začali objavovať začiatkom 80-tych rokov. Tie sa síce v určitých pasážach a článkoch venovali hudbe - väčšinou alternatívnej a to či domácej tak zahraničnej, ale ich hlavné gró tvorili filozofické, politické, literárne a kritické state a dával sa tiež priestor zakázaným alebo začínajúcim prozaikom a poetom.
Čisto hudebné samizdaty vlastne začali až s nástupom punku a hardcore v druhej polovici 80-tych rokov. Napríklad na přerovského P. Komínka (Mašurkovské podzemné) nadviazal Rosťa "Osel" Bezděk z neďalekého Lipníka nad Bečvou troma číslami asi najkvalitnejšieho predrevolučného fanzinu Oslí uši, ktorý sa venoval punku a hardcore (kvalitná grafika aj informácie o zahraničnej scéne). V tomto ohľade bol aktívny aj brnenský Šot Luboša Vlacha, ktorý sa po počiatočnom zhliadnutí sa v anglo-americkej alternatíve (Nick Cave, Patti Smith, Iggy Pop) začal meniť na čisto punkový a hácéčkový fanzin. Kvalitným punkovým zinom bol aj plzeňsko-pražský Attack, ktorého otcami-zakladateľmi sa stali Václav Žufan a Pepino Maraczi. Bratia Aleš a Jaroslav Ježkové potom v Olomouci začali vydávať punkový časák s príznačným názvom Sračka. Vôbec prvým punkovým zinom je však Punkmaglajz, ktorý už v roku 1985 začali vydávať ľudia z jihlavskej punkovej úderky HNF (Petr "Biafra" Štěpán a spol.). V Bratislave z okruhu kapely Zóna A (Peter "Koňýk" Schredl) vyšiel strojopisný In Flagranti, venovaný ale hlavne punku "štýl 77". Ďalšími lokálnymi samizdatmi boli napríklad karlovarská Struna a její cihla, ktorá sa venovala heavy metalu a punku, Independent Information z Jeseníka, ktorý prinášal recenzie, rebríčky s novinkami zahraničnej nezávislej scény a diskografie. Potom tu bol tiež pražský zin Za dvě piva, ktorý sa zameriaval na informácie z oblasti novej vlny (Cure, U2), reggae, rapu a hip hopu, nedá sa nespomenúť ani Hadr (Havířovský drbník).
Aj šírenie nahrávok prebiehalo trochu iným spôsobom ako u androšských máničiek. Ak sa v undergrounde pohybovali ľudia typu P. Cibulky alebo O. Šímy, ktorí vybavení kotúčovými magnetofónmi väčšinou nahrávali živé koncerty a postupovali ich ďalej či už zadarmo alebo za menší finančný obnos, u punkerov sa stala hlavným médiom kazeta. Punkeri si svoje nahrávky natáčali sami a sami ich dávali do distribúcie a to väčšinou na androšských akciách, kde hrávali punkáči a HC skupiny - všetko fungovalo na báze výmenného obchodu. O nahrávkach sa rôzne dozvedalo šeptom, ale existovala aj sieť HC-punk fanzinov, ktoré obsahovali recenzie koncertov, demáčov a ďalších informácií. Z nahrávok skupín štýlu, potom najväčší fanúšikovia a nadšenci zostavovali tzv. samplery - výberové kazety, ktoré (podľa ich dramaturgického videnia) predstavovali to najlepšie z Čs. punku a hardcore. Uveďme napr. samplery "Razie", "Bohemia Punk Vol. 1", "Nepříčet" či "Co bylo za zdí" alebo "Stále stejné oběti".
8. Vzťah punku k iným subkultúram
Stalo sa tiež samozrejmosťou, že hoci mali obe zložky boľševickej polície - "verejná bezpečnosť" a Štb - v ťažkých rokoch 1988-89 dosť starostí s rôznymi protirežimovými aktivitami (tzn. demonštráciami, petíciami, či vznikom nových občianskych iniciatív - týkalo sa hlavne Prahy), vždy si našli čas zasiahnuť na nejakom podzemnom rockovom koncerte. Takže ako generačne staršie undergroundové máničky, tak aj punkeri, dostávali kvapky v podobe perlustrácií, pokút, rôznych predvolaní k výsluchom, kriminálu aj doporučením k pobytu na psychiatrii, prakticky až do novembra 1989. Tento kolektívny "stav ohrozenia", vyplývajúci z odlišného životného štýlu ako ostatná "zbytková" a konzumná spoločnosť, bol asi jedinou vecou, čo obe subkultúry (underground a punk) spájalo, ale na druhej strane bol natoľko silný a vízia spoločného nepriateľa taká zreteľná a nepochybná, že máničky aj punkeri spolu dokázali celkom dobre vychádzať. Preto tiež punkové kapely hrávali často na androšských podzemných akciách, a na punkových koncertoch bolo zase vidieť mnoho vlasatých undergrounďákov.
Rovnaké osudy mali členovia oboch subskupín aj vo svojom vyhýbaniu sa dvojročnej vojenskej službe, ako základnému zlu, útočiacemu na mladého, slobodne uvažujúceho človeka tej doby. Takže väčšinou tu prevládala snaha získať tzv. "papiere na hlavu", čo znamenalo jediné - dostať od psychiatra potvrdenie "neschopný vojenskej služby" a mať tak nárok na tzv. "modrú knižku". Síce to zahrňovalo občasný pobyt v psychiatrických liečebniach, ale to vôbec nevadilo. Dva roky vojny, ono najjednoduchšie "zákonné" obmedzenie slobody, sa stalo pre Moc tým najúčinnejším nástrojom ku zpacifikovaniu všetkých voľnomyšlienkárov a rebelov, lebo vytváralo veľa priestoru k tomu, vytvoriť z nich opäť poslušné roboty, zaraditeľné k všeobecnému priemeru stádovej spoločnosti. Naopak v blázinci bola možnosť stretnúť sa so skutočne inteligentnými ľuďmi - dobrovoľne aj nútene internovanými intelektuálmi z rôznych odborov ľudskej činnosti - s filozofmi, básnikmi, spisovateľmi, ekológmi.
Celkom jednoznačne vyhranený vzťah mali punks voči niektorým ostatným subskupinám mládeže. O tzv. "diskomládež" sa prakticky nezaujímali, pripadala im smiešna, blazeovaná, nehodná akéhokoľvek komentára (napriek tomu existuje množstvo punkových skladieb, ktoré sa touto tematikou zaoberajú). Zato sa hodne navážali do domácich "metlákov", teda hlavne do tých HM kapiel, ktoré im svojim tichým partnerstvom so SZM a ďalšími orgánmi boľševických štruktúr ("my vám zaistíme organizátora, a vy, keď nebudete robiť problémy, budete môcť hrať"), pripadali tak trochu ako kolaboranti. Vadila im ich skrčenosť, pätolízačstvo a snaha zahrať za každú cenu (účasť na rôznych festivaloch politickej piesne atď.). Tiež padali od smiechu nad niektorými textovými výtvormi českých metalových skupín, ktoré, čo si budeme nahovárať, boli predovšetkým vybavené schopnosťami inštrumentálnými a nie pisateľskými. Metalisti zase punkovým skupinám vytýkali, že nevedia hrať, čo bola vo väčšine prípadov tiež určite pravda, lebo nástrojová virtuozita nepripadala taká dôležitá zase punkerom, ktorým šlo o autenticitu prejavu a energie. Toto vzájomné napádanie samozrejme neplatilo do detailu, pretože ako v punku tak v metale existovali odnože, ktoré sa vzájomne rešpektovali (hard core, thrash metal), a súbory ako Törr, Debustrol alebo Root či Insania sa tešili vcelku zaslúženej úcte obidvoch strán. Je zaujímavé, že punkáči aj metalisti spoločne neznášali jednu subskupinu, ktorá pôvodne vzišla z punku - tzv. "depešákov". Elektronický pop kapiel tohoto druhu (Depeche Mode, u nás Oceán), už tak nejak prekročil onú hranicu tolerancie, a tak keď sa do depešáckeho tábora začali sťahovať skupinky diskotékovej mládeže (hlavne dievčat), nezostalo pravoverným zástancom tvrdej hudby, než tento čierno sa obliekajúci "národ" odsúdiť k úplnému opovrhnutiu.
O kladných vzťahoch s androšskými máničkami už sme sa zmienili, ale na úplnom konci 80-tych rokov sa u nás, aj keď zatiaľ v mizivom počte, pomaly začala vynárať ďalšia, punkerom tentokrát nepriateľská ekipa - skinheadi. Tá prvá skinheadská generácia bola len skupinkou bývalých punkáčov, ktorí si vyholili hlavy, ale zato hneď v počiatkoch o sebe dávala svojim militantným jednaním veľa vedieť. Premenila punkový, aj keď šokujúci, napriek tomu radostný, tanec pogo v akýsi boj o život, kde hlavnou motiváciou bolo niekomu "dať cez hubu". Plešatci totiž začali na rozdiel od punkáčov tiež dbať o svoju fyzickú zdatnosť, ktorú v týchto bitkách mohli využívať. Jedinou povolenou drogou pre nich bolo české pivo, ktorým svoje holé hlavy teda zalievali veľmi hojne. Čo sa týka oblečenia, uniformou a vzorom sa im stal zelený "bomber" (letecká bunda), na trakoch držiace džíny s dole ohrnutými nohavicami. To asi aby vynikli "martensky", vysoké čierne boty s tvrdou guľatou špičkou a ako ináč než "až nahoru zavázaný". Pod bomberom nosili skíni väčšinou biele tričká s národnostným motívom. Svoju pivnú vlasteneckú filozofiu síce povýšili na prvé miesto až v deväťdesiatych rokoch, ale aj pred revolúciou stačili vyvolať niekoľko potýčok s punkermi, ktoré sa ale po novembri ´89 premenili v otvorený a nenávistný boj. Skinheadi boli a sú myslením asi najjednoduchšia odnož punku. Ich čiernobiele videnie sveta, skladajúce sa z niekoľkých základných atribútov (podpora extrémnej pravice, nacionalizmus, otvorený rasizmus, nadradenie "poriadku nad chaosom a anarchiou"), symbolov (rasa /biela/ - Čech /Švejk/ - šport /futbal/ - národný nápoj /pivo/ - boj /proti "nebielym"/ - zbraň /tonfa, martens/ - uniforma /bomber, martens/ - postavenie /vojak/), a filozofiou vyjadriteľnou sloganom "párky, pivo a nenávisť", je totiž rovnako totalitné ako systém, proti ktorému na konci 80-tych rokov bojovali. Snáď jediným a vcelku zanedbateľným rozdielom v ich snahe po "vláde so silnou rukou" je, že táto snaha prichádzala smerom zprava. Bez toho aby si uvedomovali, že extrémna ľavica (boľševizmus) a extrémna pravica (fašizmus) skoro splývajú. Toľko teda o vzťahu punku k iným subkultúram mládeže.
9. Punkers - žiadne servítky
Samozrejme ani samotný punkáči neboli zrovna chlapci, s ktorými pustíte svoju dcéru na večierok strednej školy. Aj v tejto subskupine sa vyskytovalo množstvo kecálkov, pózerov, hajzlíkov, vygumovaných hláv (alkohol, drogy), parchantov a kriminálnikov. To nakoniec potvrdzuje publicista F. F. v knize Kytary a řev: "Na druhou stranu by nebylo správné si československý punk rock za minulého režimu příliš idealizovat. I když fungoval v nesrovnatelně obtížnějších podmínkách než v západní Evropě, nejednalo se o nějaké společenství Rychlých šípů. To, že byli všichni jakoby ´na jedné lodi´ neznamenalo, že by se lidi nervali na koncertech, nelikvidovali drogama a alkoholem, nehráli si na elitu českého punku, že by se v textech neobjevovalo rasistické svinstvo anebo že by kapely nesahaly k ústupkům vůči oficiálním institucím, když tu možnost dostaly."
Existovali tu punk kapely, ktorých organizátormi bolo SZM (napríklad HNF), alebo iné organizácie národnej fronty (např. Visací zámek, Novodur), skupiny, ktoré túžili po sláve a veľkých koncertoch (Plexis vo svojom "street" období), niektoré texty súborov ako napríklad Oi Oi Hubert Macháně, Šanov 1, či Suicidal Commando mali vyslovene rasistické tendencie, devastácia skupín alkoholom (Tři sestry, Visací zámek, Našrot) a drogami (Michael´s Uncle, Plexis) bola známa a preslávená. Napriek tomu sa dá prehlásiť, že rola punkerov na našej scéne druhej polovice 80-tych rokov bola dôležitá aspoň z jedného dôvodu. Tak nejak totiž nadviazali na posolstvo androšov zo sedemdesiatych a prvej polovice 80-tych rokov, ktorí svojim životom a kultúrnymi aktivitami mimo oficiálnej štruktúry, vytvárali akúsi paralelnú kultúru, ktorá (aj so svojimi kladmi a zápormi) ako "nezávislá" poskytovala priestor pre slobodnú a spontánnu tvorbu komukoľvek, kto sa nejak chcel vyjadriť. Navyše punkáči tieto androšské spoločenstvá oživili iným duchom, inou hudbou, iným výzorom a iným druhom reakcie na vtedajšiu zatuchnutú spoločnosť. A vytvorili tak podhubie a zázemie pre široké pole rôznych alternatívnych štýlov a s nimi spojených aktivít, ktoré sa u nás objavili v 90-tych rokoch. Nech im je to pripísané k dobru.
 


Vole...PUNK v ČSSR =P...part one

30. září 2008 v 11:42 |  +♥+ PUNK
1. Vzťah režimu k punku na prelome 70. a 80.-tych rokov
Boľševikovi samozrejme trvalo dosť dlho, než v punkeroch začal vetriť nejaké väčšie nebezpečenstvo. Na prelome 70. a 80.-tych rokov sa ich u nás pohybovalo iba pár desiatok a režim sa okrem iného koncentroval na likvidáciu undergroundových aktivít spojených s Plastikmi, DG 307 a s nimi sympatizujúcimi folkovými pesničkármi. Keď sa mu androš podarilo skoro rozprášiť (väznenie, donútenie k emigrácii, neustále perzekúcie), zameral sa na tzv. pražskú alternatívnu scénu a súbory typu Extempore, Švehlík, a taktiež Jazzovú sekciu, ktorá na svojich koncertoch tieto kapely sprostredkovávala. Väčšina týchto umelcov nosila dlhé vlasy, produkovala divnú nezrozumiteľnú hudbu, chovala sa značne nekonvenčne a v rámci možností aj slobodne - čo pre Moc pochopiteľne predstavovalo isté ohrozenie. Punkeri pre ňu boli so svojim krátkym zostrihom nezaujímaví, navyše v tých úplných začiatkoch ich výzor nevynikal nejakou prehnanou extravaganciou. Manažér teplických punkových skupín Petr Růžička dokonca v seriáli Bigbít hovorí, že jeho F.P.B. boli zozačiatku chválení za to, že niesú máničky a vyzerajú ako "slušní chlapci".
Situácia sa prudko zmenila až s nástupom novej vlny (1981-82), ktorá dopomohla punk výraznejšie zviditeľniť. Zrodil sa pražský klub Na Chmelnici, zrazu sa objavili súbory so smiešnymi názvami ako Jasná Páka, Dvouletá Fáma, zo zimného spánku sa k životu prebral doposiaľ jazz rockový, po nabraní druhého dychu však jasne novovlnový Pražský výběr. Hudobníci začali vystupovať v podivných úboroch, líčiť sa, hrať jednoduchšiu a priamočiarejšiu hudbu. Texty spadli z nadoblačných básnických metafor "vrbovského" typu do zemitých, krátkych a výstižných sloganov, ktoré dýchali ulicou, sídliskom a generačným protestom. A boli veľmi, veľmi humorné. Ako napísal Vlček: "…Všichni pociťovali, že ve společnosti, která je bez smyslu pro humor a bez schopnosti dělat si legraci sama ze sebe, je smíchová forma a parodie tím nejlepším způsobem, který by jí pomohl k nápravě." Punk sa v tejto konštalácii začal cítiť ako ryba vo vode.
Ibaže to už opäť zapracovala všadeprítomná a vševidiaca Moc ("Big brother´s watching you") a na pevnom "chrbáte" preslávenej Trojanovskej listiny zakázaných skupín, zahájila ťaženie proti novej vlne a punku, so zámerom skupiny oboch týchto žánrov zlikvidovať. Článok "Nová vlna so starým obsahom", ktorý vyšiel v boľševickom plátku Tribuna v marci 1983, a následný rok útokov proti rockovej hudbe vôbec, síce symbolicky ukončil trvanie prvého obdobia punku u nás, ale v žiadnom prípade tento štýl neodstránil. Punk dýchal v najhlbšom podzemí (kde aj tak patril) a iba čakal až si jeho prvá tuzemská generácia odžije nutné zlo v podobe základnej vojenskej služby. Po určitom preskupení síl udrel v druhej polovici osemdesiatych rokov po druhýkrát s oveľa väčšou intenzitou.
"Na punku muselo totiž tehdejší moci vadit úplně všechno - především se příliš nedařilo ho ´zkulturnit´ a cenzorsky upravit (tak jako např. heavy metal) do podoby vhodné pro bezproblémovou konzumaci socialistickou mládeží. Potíže nebyly jen s provokativním vzhledem jeho protagonistů a s tím, že hudba je to ještě míň stravitelná než metal, ale především s texty popisujícími, většinou se syrovou upřímností a bez složitých metafor, reálný život tady a teď. Punk byl vždycky hudbou lidí, kteří se cítili ze společnosti vyřazení, anebo do ní patřit nechtěli, byl a je to prostor, kde má každý možnost se vyjádřit, tvořit podle svého, bez ohledu na konvence a normy. Není třeba dodávat, že něco tak spontánního a autentického bylo pro režim přinejmenším podezřelé až nebezpečné," napísal o českom punku 80.-tych rokov publicista F.F. vo svojej knihe Kytary a řev. S tým sa nedá nič iného ako súhlasiť.
2. Prví punkeri v Československu
Punk sa k nám začal dostávať rôznymi kanálmi tak cca dva roky po svojom prerazení vo Veľkej Británii, tzn. niekedy v roku 1978. Hudobní publicisti sa o ňom dozvedali zo stránok zahraničných hudobných magazínov (Melody Maker, New Musical Express), ktoré si nechali posielať zo Západu, teenageri z im bližšieho nemeckého plátku pre mládež Bravo, kde sa začali postupne objavovať fotografie pankáčov.
Je zvláštne, že prvými skutočnými fanúšikmi tejto hudby nebola ani tak mladá, školopovinná generácia - nakoniec k nahrávkam punku bolo vtedy obtiažne sa dostať, takže vlastne jeho hudbu vôbec nepoznala - ale "starí kozly" nášho androša a alternatívy, tzn. Karel Habal, Pepa Vondruška, Mejla Hlavsa nebo Mikoláš Chadima. Títo v priemere dvadsaťpäťroční mladíci mali za prvé väčšiu možnosť si punkové nahrávky zaobstarať a za druhé ich čokoľvek, čo sa vymykalo vtedajším zakonzervovaným hudobným modelom (hard rock, jazz rock), prirodzene zaujímalo. Preto tiež aktívny Karel Habal (v tej dobe manažér Classic Rock´n´roll Bandu, v ktorom pôsobil aj Chadima) nadšene zprostredkovával a distribuoval cenné punkové dosky, ktoré priviezol z Anglicka, všetkým, kto o nich mal záujem a zároveň sa stal najväčším propagátorom tejto hudby u nás.
Preto tiež hudobný publicista Josef "Zub" Vlček už v máji 1978 v rámci VI. Pražských jazzových dní pripravil v Divadle hudby už zmienenú prednášku o punk rocku, v ktorej vysvetlil, čo to punk rock je a "o čo mu ide".
Preto tiež bývalý člen undergroundovej skupiny Umělá Hmota Pepa Vondruška prezývaný "Vaťák" zhodil huňu a v roku 1978 založil skupinu Dom, ktorá bola akýmsi neumelým spojením medzi tvorbou Velvet Underground a punkom. Ono tá surovosť a neučesanosť punkových skupín v sebe totiž niečo zo starých Velvetov mala.
Preto v rovnakej dobe tiež Mikoláš Chadima využívajúc svoj krátky vojenský strih, nasadil na oči úzke čierne okuliare, navliekol sa do koženej bundy s množstvom odznakov, a naskúšal so svojou skupinou Extempore celý punkový program peciek od Wire, Generation X, Magazine, Stranglers, či Dr. Feelgood. Josef "Zub" Vlček o tomto programe, ktorý bol po prvýkrát uvedený v sále U Zábranských v Karlíne vo februári 1979, napísal v knihe Excentrici v přízemí: "Po komponovaném bloku ´Zabíjačka´, který v sobě ještě nesl prvky tehdy pomalu doznívajícího jazz-rocku a ´progresivního rocku sedmdesátých let´, přidala skupina několik přejatých skladeb tehdejších anglických módních oblíbenců Generation X, Stranglers, Dr. Feelgood a Wire. Ale pozor! Vše s českými texty. Vyprodaný sál to přijal s nadšením. Nebylo divu, akademická hudba ostatních pražských souborů už lezla veřejnosti krkem, a tady se naskytla příležitost začít znovu jako v hloubi šedesátých let - bez příkras, z energetické prapodstaty rocku. Texty slibovaly humor (někdy až černý a cynický), recesi, parodii. Bláznivost budiž krásná, krása křečovitá."
Existovali samozrejme aj iné cesty, ako sa k punku dostať - veľmi obľúbené vtedy boli napríklad Vlčkove a Rejžkove poslucháčske programy, bol to už zmienený import časopisu Bravo do Česka. Napríklad základná punková osobnosť našej scény, manažér teplických FPB Petr Růžička tvrdí, že niekedy v roku 1976 alebo 1977 navštívil poslucháčsky program Miloša Čuříka, ktorý pustil prvý singel Damned, ibaže iba ako takú raritu, pikantnú perličku.
Milan Jonšta, člen asi prvej punkovej českej kapely Hlavy 2000, hovorí v seriáli Bigbít: "Byl jsem v létě 1977 s rodičema v Jugoslávii, kde jsem si zakoupil německý časopis Bravo, tehdy ještě velmi tvrdý a tam jsem objevil fotografie Sex Pistols, Damned a Clash. Vypadali úplně jinak, byla to naprosto jiná rocková vizáž, než jaká tehdy letěla, protože ty skupiny byly ostřihaný nakrátko. Začal jsem se o ně zajímat, a když se mi ještě téhož roku dostaly do rukou jejich nahrávky, byl jsem v šoku. Kapely hrály jednoduše, 4-5 akordů, a bylo to tvrdé a zároveň melodické. Tehdy mě napadlo, že bysme to mohli vlastně zkusit taky. Okamžitě jsme založili kapelu a někdy v prosinci 1977 se konala v Havířově-Horakůvce první punková zábava." K uvedenému citátu snáď len krátku poznámku - nieje isté či sa jednalo o rok 1977 alebo 1978.
Isté je len jedno - tieto prvé nesmelé impulzy vyprovokovali zatiaľ aspoň u niektorých jedincov záujem o úplne iný druh hudby a úplne iný životný štýl.
3. Punková tvorba tunajších skupín
V prvej vlne českého punku sa objavili skupiny, ktoré až na pár výnimiek neboli úplne punkové, ba naopak - skôr využívali punkové skladby iba ako určitú repertoárovú výplň. Typickým príkladom bola legenda čs. alternatívy, skupina Extempore s Mikolášom Chadimom a čiastočne tiež mladá formácia Zikkurat. Pravdou je, že u tej druhej menovanej bol pomer punkových a "iných" skladieb pomerne v rovnováhe, naviac pre užšiu spätosť s punkom a tým aj väčšiu vierohodnosť predvádzaných kúskov tohto štýlu, hovoril aj vek ich členov. To isté sa dá povedať o teplických FPB, ale tam už predsalen prevládal viac punk a ešte k tomu vlastná tvorba (Zikkurati mali vlastných punk skladieb len malé percento, zameriavali sa hlavne na cover verzie spievané v originále). Formácia Dom, androši z UH Pepa Vondrušky sa viezla skôr na vlne starých Velvetov a s punkom ju spojoval snáď len nedostatočný inštrumentálny um. K punku sa na začiatku svojej existencie prihlásila aj Garáž na čele s Karlom Habalom a Ivom Pospíšilom, ale dnes, s odstupom času, sa dá povedať, že sa jednalo skôr o akýsi hybrid punku, novej vlny a rock´n´rollu. Čosi, čo sa blížilo punku, šlo vysledovať aj z hudby ďalšej formácie, tentokrát z Košíř - Rumour Emise Group In Europe, ale tiež to bolo zmiešané s ďalšími odlišnými štýlmi. Jednoznačne punkovými skupinami boli teda pražské teenagerské partie Energie G, Antitma 16 a havírovské Hlavy 2000. A neskôr samozrejme Suchý mozky, Kečup a A 64.
V rokoch 1982 - 85 vzniklo v Prahe ešte niekoľko skupín, hlásiacich sa, či už vážne alebo z recesie k hnutiu punk. Ich hlavné obdobie hrania a "slávy" však prišli o niečo neskôr, takže iba v skratke - išlo o skupiny Visací zámek, Plexis, Mrtvý miminka, V3S, Tři Sestry atď.
V rovnakom čase sa prvé punkové skupiny začali objavovať aj mimo Prahu. V Bratislave to boli Extip a Paradox (z neho neskôr vznikla Zóna A), v Havířove Radegast, IQ:60 a Klec, v Severných Čechách Oi Oi Hubert Macháně, v Plzni Zastávka Mileč a Petr Mach, v Južných Čechách Dural a Novodur, v Stredných Čechách Franta Mast.
Pozn: Hudobný publicista Josef "Zub" Vlček v knihe Alternativa upozorňuje na existenciu informácie, že možno prvou skupinou, ktorá u nás zahrnula do svojej produkcie punkové skladby bola odnož Plastic People Of The Universe, sekcia vedená klávesistom "plastikov" Pepom Janíčkom, ktorý údajne na nejakej utajenej akcii odohrala niekoľko flákov od Clash.
4. Výzor a základné znaky prvých čs. punkerov
Čo sa týka výzoru, prví českí punkeri vychádzali hlavne z toho, čo im ponúkli vo svojich fotografiách sem dovezené teenagerské magazíny ako napríklad Bravo, alebo z toho, čo otiskli o punku tunajšie boľševické plátky typu Svět v obrazech, Svět socialismu, Vlasta alebo Signál. Len tak mimochodom - ich jazyk a náhľad na problematiku punku boli kupodivu zhodné ako v nenávidených "imperialistických" žurnáloch. Každopádne ako sprostredkovatelia kusých informacií a vzácnych fotografií poslúžili celkom dobre, nakoľko ísť sa pozrieť do Londýna a okukovať punkáčov takpovediac "z prvej lajny" bolo skoro nemožné. Bez výjazdnej doložky ste sa do Anglicka proste nedostali a k jej získaniu ste tam museli buď mať príbuzných (nie však bývalých emigrantov), alebo byť prevereným boľševickým kádrom. Ale späť k českým punkom. Základnou vecou bolo - mať ostrihané vlasy. Nosili sa lacné saká, na ktorých boli pripevnené odznaky s punkovými motívmi alebo skupinami a čo možno najväčší počet zatváracích špendlíkov. Neskôr sa zicherajskami prepichovali aj uši. Na oči sa nasadili úzke čierne okuliare. Ďalej už klasika - tričko, džíny, tenisky, neskôr sa objavili košele s úzkymi kravatami. Ošúchané kožené bundy, pomaľované punkovými nápismi, potrhané (batikované) tričká, reťaze a (namiesto tenisiek) vysoké nadkotníkové boty sa objavili o trochu neskôr - na začiatku 80.-tych rokov. A prvé účesy typu "mohawk", u nás nazývané nepresne "čerokez", "číro" alebo jednoducho "kohút" bolo možné vidieť až niekedy v rokoch 1983-4 (technická poznámka - vlasy sa tužili cukrovou vodou). Ešte neskôr sa objavili krikľavo zafarbené vlasy, tetovania a náušnicami ozdobené ďalšie časti tela (tzv. piercing).
Z Veľkej Británie sa k nám dostal aj "šialený" punkový tanec, ktorému sa hovorilo pogo. Jeho účastníci okolo seba divoko mávali pažami a kopali nohami, vrážali do seba, strkali sa a nezriedka vypukla aj menšia šarvátka. Tento neučesaný, drsný tanec bol však jedinou adekvátnou možnosťou ako pohybom vyjadriť onen hlasitý, divoký a surový hudobný štýl - punk rock. Na tomto mieste tiež nieje možné nezmieniť aj najobvyklejší punkový vyjadrovací "handtalk" - zdvihnutý prostredník pravej ruky, neznamenajúci nič iného ako "fuck you" eventuálne "fuck off", čo, ako všetci dobre vieme, znamená "seriem na teba" alebo "choď do riti" či "seriem na všetko". Najrozšírenejšou drogou českých punkerov bolo samozrejme pivo, len zriedka si dali trávu, pretože tá sa u nás rozšírila až v úplnom konci 80.-tych rokov. Zaujímavé je aj to, že prvá generácia pražských punkových teenagerov sa stala veľkým propagátorom skateboardingu.
Tu je dôležité poznamenať, že rovnako ako na Západe český punk bol jednoznačne mestskou záležitosťou. Punkové komunity sa objevovali hlavne v Prahe (Zobák, Peterka, Průcha, Limburák, Oblouk, Kačer, Sid Hošek, Bergámo) a veľkých mestských aglomeráciách - v Plzni (Jožžin, Caine, Žufan), Ostravsku (Jonšta, Klec, Semiš), Severných Čechách (Růžička), teda na miestach, kde pôvodná stará zástavba padla za obeť obrovským sídliskám, ktoré znásobovali pocit odcudzenia jedinca v spoločnosti, a ktorá sa spoločne s rapídne zlým životným prostredím (inhalácia v ovzduší, zdevastovaná príroda) stala živnou pôdou pre práve sa rodiaci český punk.
5. Príčiny rozmachu domáceho punku v druhej polovici 80-tych rokov
Roky 1985-6 všeobecne znamenali v českom punku určité preskupovanie síl a personálne obmeny. Prvá punková generácia z prvej pol. 80-tych rokov sa nachádzala v období, keď jej členovia nastupovali na vojnu (mnohí z nich radšej dobrovoľne do psychiatrickej liečebne), do rôznych škôl, odchádzali do emigrácie, takže tieto roky sú v znamení určitého zmätku, konca niektorých kapiel, u iných zase ich začiatku. Mnohé skupiny možno aj prežili, ale s totálne odlišným obsadením. Situácia sa začala trochu kryštalizovať v roku 1987, takže tu môžeme hovoriť o období tzv. druhej vlny českého punku.
Ak prvá vlna z rokov 1980-84 zanechala nezmazateľné odtlačky v tunajšej rockovej histórii tvorbou skupín ako Zikkurat, Energie G, F.P.B., Kečup, A 64 a ďalších, význam tejto druhej vlny spočíval skôr v rozmachu punkového hnutia ako takého. Kým prvá vlna mala svojich zopár skupín, ktoré však hrali pre rôznorodé publikum, nakoľko punkerov u nás zatiaľ nebolo príliš mnoho, po roku 1986 sa situácia dosť zmenila. Vedľa starých punkových matadorov, ktorí prežili temné roky (aj keď po veľkých problémoch - FPB, Visací zámek), sa u nás vyrojilo veľké množstvo punkových skupín a ich priaznivcov. Bolo to spôsobené niekoľkými príčinami:
a) Štýl ale tiež móda punku zasiahli teenagerské publikum v tej najlepšej konštelácii - tj. v správny čas a v správnu dobu. V roku 1987 pätnásť až devätnásťročný chlapec vyjadril svoju nasranosť a hnev z prostredia, v ktorom žil, skôr za pomoci vykričania sa v rýchlej punkovej skupine než zbieraním depresií a smútku v nejakom ponurom pomalom androši. Takže tak trochu generačná záležitosť.
b) S tým tiež súvisí stará známa snaha o odlíšenie sa od ostatných - radšej než chodiť ako máničky, ktoré si svoj vizuálny protest prežili hlavne v sedemdesiatych a na začiatku osemdesiatych rokov (preto nosiť dlhé vlasy už vlastne bola "prežitá" záležitosť), radšej vyzerať ako úplný šialenec, zplodenec z iného sveta - tzn. nahodiť číro, obliecť roztrhanú koženú bundu s desiatkami punkových "odznakov" alebo nápisov a krikľavo zafarbené nohavice. Na nohy natiahnuť vysoké vojenské boty. Ochrana pred okolitým svetom pomocou navonok odpudivého až hororového zovňajšku funguje - poznáme to z prírody.
c) Zo Západu sa sem ľahšie dostávali nahrávky punkových skupín (ale spomeňme si napríklad aj na Poľské kultúrne stredisko - dala sa tam zakúpiť platňa Dead Kennedy´s a tiež poľské punkárne). Navyše tento už zväčša archaický štýl oživilo množstvo nových hardcoreových skupín, ktoré do nej priniesli väčšiu agresivitu a nové hudobné postupy.
d) Punk dostával znovu relatívne viac priestoru v tlači. Naposledy sa o ňom takto hojne písalo (pochopiteľne negatívne) v kampani proti novej vlne počas roku 1983. Potom akoby tri roky vôbec neexistoval. V nasledujúcom období zdanlivého uvolňovania, sa objavili články napr. o HNF, Visacom zámku, či Šanove 1 aj v najčítanejšom denníku Mladá fronta. Občas sa o punku zmieňovali samozrejme hudobné časopisy Melodie a Gramorevue, niekedy aj Mladý svět. Navyše sa začali množiť aj samizdatové punk-undergroundové fanziny, ktoré boli šírené pomocou kamarátov a známych po krčmách a na neoficiálnych hudobných koncertoch.

História...

22. května 2008 v 9:14 |  +♥+ Linkin Park
Pri zrode skupiny stáli dvaja spolužiaci zo strednej školy. Rozhodli sa založiť kapelu, ktorá by skombinovala ich obľúbené štýly hudby do jediného zvuku. Mike Shinoda, hudobník s klasickým hudobným vzdelaním odrasteným na Kaliformskom hip-hope a Brad Delson, zanietený gitarista inšpirovaný napríklad Guns'n Roses či Deftones založili Xero. Zobrali k sebe Roba Bourdona, bubeníka, ktorý hrával s Bradom v kapele Relative Degree. Po ukončení strednej školy šiel Mike študovať na Pasadenskú umeleckú školu designu, kde stretol Joea Hahna, zatiaľ čo Brad mal na vysokej škole spolubývajúceho basgitaristu Davea Farella.
Xero nahralo v roku 1997 s vtedajším hlavným vokalistom Markom Wakefieldom demo so 4 skladbami, ktoré rozposielali do nahrávacích spoločností. No neúspešne. Mark neskôr kapelu opustil, takže museli súrne hľadať nového speváka. Ich kamarát Jeff Blue zo Zomba Music vedel, že istý spevák Chester Bennington hľadá kapelu a bol si istý že on je ten pravý. Poslal mu kazety s nahrávkami Xera na ktoré Chester naspieval svoje vokály a zavolal Mikeovi. Pustil mu nahrávky a Mikeovi sa to zapáčilo, tak už o tri dni letel Chester do LA, kde uzavrel 6-člennú zostavu skupiny. To ako chcel dostať miesto speváka dokazuje aj to, že počas nahrávania vymeškal svoju narodeninovú oslavu.
Skupina sa pemenovala na Hybrid Theory. Začali skladať nový materiál a onedlho vydali 6-trackové EP s názvom Hybrid Theory. Keď v r. 2000 konečne podpísali zmluvu s hudobným gigantom Warner Music a zmenili názov na Linkin Park, už nič nestálo v ceste k vydaniu veľmi dôležitého debutováho albumu. 24. októbra 2000 vyšiel album Hybrid Theory a s ním sa dostavil nečakaný úspech. Už o 5 týždňov obdržali zlatú platňu za predaj vyše 500 000 nosičov a nasledovali ďalšie zlaté a platinové platne po celom svete. Hybrid Theory sa stal najpredávanejším albumom roka 2001, pričom doteraz sa predalo vyše 15 mil. kusov platní. Songy rotovali na popredných priečkach svetových hitparád a skupina získala mnoho ocenení, vrátane Grammmy. Nasledovalo dlhé koncertné turné, na ktorom odohrali 324 koncertov. Potom si dali kratšiu pauzu, počas ktorej, aby fanúšikom skrátili čakanie na ďalší štúdiový album, vydali v r. 2002 remixový Reanimation a DVD Frat Party at Pankake Festival.
25. marca 2003 vyšiel veľmi očakávaný album Meteora, ktorý mal potvrdiť, že Linkin Park patrí medzi svetovú špičku v hudobnom priemysle. Očakávania boli naplnené a Meteora sa stala veľmi zdatným nástupcom Hybrid Theory s predajom viac než mil. kópií. Hneď tri za sebou nasledujúce single - Somewhere I Belong, Faint, Numb sa po svojom vydaní okamžite umiestnili na 1. mieste v Billborad modern chart, čo sa podarilo Linkin Park ako prvej skupine na svete vôbec. V r. 2004 vydali CD/DVD z dvoch koncertov z turné Summer Sanitarium - Live in Texas. V r. 2005 sa z pôvodne jediného vystúpenia pre program MTV Mash Ups s raperom Jay-Z vykľulo kontroverzné, no predsa len úspešné CD/DVD Collision Course, na ktorom pospájali svoje nasväčšie hity do jednej piesne a touto kombináciou priniesli zaujímavé osvieženie do hudobného sveta. Od spoločného koncertovania a nahrávania si dali pauzu a začali sa venovať svojim vlastným projektom. Mike spolu s kamarátmi zo skupiny Styles of Beoynd vytvoril projekt Fort Minor a 30. novembra 2005 vydali album The Rising Tired. Chester sa dal do kopy s členmi skupiny Orgy pod názvom Dead By Sunrise a v roku 2008 by mal vyjsť album Snow White Tan.
Linkini sa rozhodli dokázať, že vedia skladať akúkoľvek hudbu a tak pod vedením producenta Ricka Rubina nahrali 3. štúdiový album Minutes To Midnight. Ten vyšiel 14. marca a okamžite obsadil spolu s prvým singlom What I've Done svetové priečky. Po množstvoch koncertov na festivaloch a rôznych krajinách sa vydali na americké turné Projekt Revolution, na ktoré išli spolu s My Chemical Romace, Julien-K, HIM a množstvom iných, menej známich skupín.

AbOut SiLverSteiN...

10. května 2008 v 13:10
Členovia:
Shane Told- spev
Neil Boshart- gitara
Josh Bradford- gitara
Paul Koehler- bicie
Bill Hamilton- bassgitara
Silverstein vznikli v roku 2ooo, Po veľmi krátkej dobe nahrali hne´d dve EP ,ktorými prezentovali svoju hudbu v miestnych kluboch. Na jednom z nich si ich všimlo slávne vydavateľstvo Victory Records. V roku 2oo3 vydali chalani svoje debutové album When Broken Easily Fixed a tím si otvorili cestu k celosvetovému úpsechu. Albumu sa predalo vyše 2oo ooo kusov. Druhé album Discovering the waterfront vyšlo v roku 2oo5. Po ňom nasledoval daľšie,tretie album z názvom 18 Candles: the early years z roku 2oo6. A najnovšie album Arrivals and departures 2oo7 s ktroým brázdia po turné.

prázdno v hlave...

26. dubna 2008 v 14:16 |  +♥+ my me...
existuju ludia, ktori sa spravaju voci tebe absolutne neuprimne i ked nevedomky =/...existuju ludia, ktori su tak lahko ovplyvnitelny ze su schopny sa ku kazdemu jednemu cloveku, ktoreho stretnu na ulici spravat uplne inak a tvrdit nieco ine =/...existuju ludia, ktorim viac zalezi na inich ludoch ako na jednom cloveku, ktori ma v jeho zivote aspon na chvilu dolezitejsie miesto =/...existuju ludia, ktori vidia zmysel zivota v uzivani si a v bezstarostnom zivote, ktory spociva v ozrati sa, zbuseni sa a robenia picovin =/...existuju ludia, ktori ti do oci niesu schopny povedat...nic! =/...existuju ludia, ktori az potom pridu na to co mali az ked to stratia =/...existuju ludia, ktori nevedia a nemyslia...ktori su stastny ze niesu sami a pomaly prichadzaju na to ze co ked mozu byt stastnejsi bez jedneho doleziteho cloveka ale s vela ludmi a so svojou samotou =/...
existuje clovek, ktory dokazal naraz byt takymito ludmi =/
a existujem ja...
sklamana, smutna, nechapem a je mi to luto =/
A tak jsem se vzdal navždy toho, dotknout se Tě
Protože vím, že mě bereš jinak
Jsi nejbližší věc nebi, kde já vůbec kdy byl
A já právě teď nechci zpátky domů

A vše, co mohu ochutnat je tahle chvíle
A vše, pro co mohu dýchat, je Tvůj život
A dříve či později bude po všem
Já Tě prostě právě dnes nechci ztratit

A já nechci, aby mě svět viděl
Protože já nemyslím, že oni by rozuměli
Když vše je děláno, aby bylo zničeno
Já prostě chci, abys věděla, kdo já jsem

A ty nemůžeš bojovat se slzami, které netečou
Nebo se všemi okamžiky pravdy ve Tvých lžích
Když všechno je jako ve filmu
Ano, krvácíš, jen abys věděla, že jsi naživu

A já nechci aby mě svět viděl...
A já nechci aby mě svět viděl...
A já nechci aby mě svět viděl...

This band about fans = about us ;)

26. dubna 2008 v 13:40 |  +♥+ Paramore
FANÚŠIKOV NEPREDÁME!
Turné na oboch brehoch USA, festivali v Nemecku či vo Velkej Britanii a šialený záujem médií-taký je momentalny život mladej štvorice z Tennessee s názvom PARAMORE! V tomto roku sa na nich upriamili oči tisícok z nas najmä vdaka komerčne úspešnému albumu Riot!. My ti prinášame rozhovor so speváčkou Hayley a bubeníkom Zacom!
Stačí sa opýtať kapely ako vznikla, a bezpochyby budete počuť veľmi blízku zhodu názorov. "Zaľúbila som sa do myšlienky písať skladby a vedieť tvoriť hudbu s kamarátmi," vysvetľuje vokalistka Hayley (18). "Vždy sa mi páčilo byť súčasťou kapely, pretože nechcem byť sama a mať všetko len pre seba, takže som sa modlila, aby prišiel deň, keď ma bratia Zac (bubeník) a Josh (gitarista) prizvú do kapely, a tak sa aj stalo!" Vzápätí začalo veľa ludí kapelu prezývať ako šou Hayley Williamsovej. "Teším sa z toho že som súčasťou kapely, a preto mi prekáža, keď sa v tlači objavia fotky, na ktorých som iba ja. Chcem aby nas ludia brali ako kapelu, a dúfam že to tak aj je..."
Album nadviazajúci na debut z roku 2005 (All we know is falling) je pre Paramore doslova všetkým, po čom kapela túžila.
"Našim cielom bolo, aby sme do CD daliá oveľa viac energie a mladého ducha, no popritom aj ukázali, ako velmi sme dospeli a čo sme schopný vytvoriť, ak strávime pri nahrávaní tak vela času." Hovorí Zac a Hayley ho dopĺňa: "Náš zámer ako má zneť album sme docielili až teraz, lebo vtedy sme nemali príležitosť nahrať takú dosku. Neboli sme takí ľudia ani hudobníci, akí sme teraz. Neskôr sme však cítíli, že práve teraz je ten správny čas vyjsť s doskou ako je Riot!. Boli sme na to pripravení a cítíli sme sebavedomie!"
Kapela je v ostatnom čase poriadne zaneprázdnená festivalmi na starom kontinente a po prvýkrát sa predstavila napríklad v anglickom Donnington Park. "Bolo to úžasné," hovorí Zac. "Pomysleli sme si ako budú z podia odvážať Hayley na nosidlách. Hovorili sme o tom celý deň, pretože kapela pred nami hrala heavy metal a my na to - zahráme vám skaldbu Pressure! Kým som rozprával o tom, ako po nás budú lietať flaše, Hayley sa snažila povedať niečo rozumné, čo by nám pomohlo tento problém vyriešiť. Neaká fľaša nás skoro zasiahla, ale je to OK, lebo som ju hodil naspäť, takže sme sa držali celkom statočne, haha!"
No a ešte nečo o fanúšikoch, lebo fans základňa kapely je velmi silná.
"Je to úžasné, keď vidíme, akú fans základňu sme si vybudovali. Potvrdzuje to, že sa nám naša tvrdá práca vyplatila. Nepredali by sme naších fans ani za svet, sú skrátka bezchybní a oddaní," hovorí Zac. "Sú to najšialenejší fanúšikovia a vedia o nás veľmi vela!"

Čo mi žiVoT DarOvaL?...

16. března 2008 v 2:02 |  +♥+ my me...
Teta Marci-(pán) zamotkaná vo svete...=)
...hudbu
nieje o čom...pomoc v ťažkých situejšn...=)
...možnosť kráčať
stála na jednom mieste a nevedela o čo ide...
...plač
lieta a ona plače, že nemá krídla...
...zmysly?
...Lásku a Nelásku...
bez sklamania nieje život...bez lásky nieje nič...
...veci hore nohami...
a dole hlavou =D
...pózy
...skúsenosti
with love...nezabúdam na to dobré a na zlé sa nepamatám =)
...poslednú možnosť...
...smer
...výber vlastnej cesty
...odolávanie pokušeniam
...(casíno s tým moc nesúvisí =D)
slobodu...
alebo veľa kačičiek =D
...klud
...
...Prahu
I ♥...
...čas kedy sa človek musí pozrieť...
ne seba...svoje svetlé stránky a svoje chyby!
...odraz a zistenia...dobré a zlé
...všetko sa raz vráti..ako dobré tak aj zlé...a zistíš aký si,čo robíš dobre a čo zle...
...domčeky
=))
...zlatú uličku
zainteresovaní chápu...čiže ja =D
...stres
...opäť hudbu
a úprimnú radosť z nej =)
...chybičky
...vždy je v tom háčik...
...hry
...kontrast
rýchly a pomalý beh života....
...zázraky a divy
(...všimnite si jaké toe prúžkované...=-O)
...autíčka
..je rúžové =)))
...maminku
...tatínka
...kresby
...koncerty
...protiklady
...zápory a klady
...shadows of the day
...úžasného člena rodiny
mars a lus...navždy MT
...chvíle
ktoré za to stoja...a ktoré sa radšej nestali...=)
...momentálnu prítomnosť...
...rozlúčky....
..kiss
...asi správnu cestu
a skvelého človeka z minulosti...navždy...MT
...miesta
...a vzpomienky
...závislosti...
a maličkosti, ktoré nemajú cenu...
...maličkosti
ktoré nemajú cenu ale robia život krajším...a maličkosti, ktoré majú veľkú cenu!
...straty
a zistenia, že čas plynie...zistenia, že sme niečo nestihli a zistenia, že je síce neskoro ale možno lepšie...navždy MT
...výnimky

Hey heou...Hey heou...Insanity...!!!

16. března 2008 v 1:01 |  +♥+ Darin Zanyar
Tento týpek...Darin Zanyar...je star zo švédska. V roku 2004 sa zúčastnil švédskej verzie Superstar, kde mal úspech u mladých kočiek (sa nedivím ). Svoj prvý album vydal v roku 2005.
...Síce je už rok 2008...a ja som si ho až teraz všimol...nevadí...hlavne že všimol =D...
...tu je jeden z Darinových videoklipov a môžem povedať že je to ten naj!!!...týpek má dokonalé pohyby ;)....Insanity....a ja som z toho a z neho totálne a doslova insanity!!!

Kam dál